Ako sa stať digitálnou superstar

Autor: Michal Chylik | 2.4.2011 o 20:58 | (upravené 2.4.2011 o 21:05) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  1211x

Jedného krásneho jarného dňa, hneď zrána, prišla na svet malá myšlienka. Ako pred každým novorodeniatkom, stáli pred ňou (takmer) neobmedzené možnosti, veľké ciele, o ktorých zatiaľ maličká ešte nemohla ani tušiť. Veď sotva uzrela svetlo sveta. Rodič myšlienky, pyšný na svoje dielo, nenechal svoje dieťa pokojne dospievať v bezpečnom rodinnom prostredí, ktoré by ju uchránilo od všetkých zlých vonkajších vplyvov.

Zapol ICQ a hneď oznamuje svojím kontaktom tú šťastnú novinu o jej zrodení. Po chvíli však zistil, že slová nie sú dosť názorné a rozhodol sa, že musí myšlienku zvizualizovať. Spraví obrázok. Vytvorí pre svoju myšlienku nový album na Flickr a uploadne obrázok, ktorý vytvoril. Takto môže svojím kontaktom poslať linku a oni si budú vedieť jeho myšlienku lepšie predstaviť.

„Predstavovať myšlienku svojím priateľom po jednom je pracné. A vlastne, prečo by sa o mojej geniálnej myšlienke mali dozvedieť len moji priatelia?“, hovorí si rodič. A tak si otvorí svoj blog a prostredníctvom blogu sa podelí o svoj nápad so širšou verejnosťou. Po toľkom vysvetľovaní a opisovaní myšlienky sa zdá, akoby myšlienka trošku povyrástla. Už má za sebou prvé krôčiky, ba dokonca už ani nie je až taká neohrabaná. Na blogu sa stretáva myšlienka s prvými konfrontáciami. A konfrontácie sa začínajú množiť. Rodič sa snaží brániť svoje dieťa, no otázkou je, či dieťa samotné je dostatočne silné aby ustálo útoky, nápadne sa podobajúce nájazdom barbarov z obdobia stredoveku. Ale myšlienke sa podarilo prežiť a v rámci hesla, čo ťa nezabije, to ťa posilní, sa rozhodol rodič dať jej priestor na svojom blogu opäť. Nech všetci vidia, ako rastie. Treba spraviť aj nový album s fotkami na Flickr.

Rodičovi sa však stále zdá, že jeho potomok je trošku nedocenený a nedozvedel sa o ňom zatiaľ dostatočný počet ľudí. Vtom, našťastie, objaví čarovné modré tlačidlo s písmenkom F v jeho strede. Dal zdieľať svoj článok z blogu, prostredníctvom svojho profilu, na Facebooku. Jeho kamarát, ktorému sa myšlienka páčila ho dal zdieľať tiež. A kamarát jeho kamaráta tiež. Začal proces, ktorý sa nápadne podobá na pyramídovú hru. Počet prečítaní článku utešene stúpol, ale zdieľanie postupne ustalo a denný príchod nových čitateľov stále klesal. Našlo sa veľa hrdinov, čo starostlivo ukrytí za svojimi maskami, napádali myšlienku bez akýchkoľvek argumentov. No boli aj takí, ktorých by sme mohli vyhlásiť za jej fanúšikov. „Pozri Lienočka, už máš aj fanúšikov!“, zasmial sa rodič, no vzápätí sa zamyslel.

A dostal nápad. Vytvorí o svojej myšlienke skupinu na Facebooku. V popise stručne vysvetlil jej podstatu, hodil do nej linky na jej albumy na Flickr a články na blogu. Pozval priateľov. Počet členov začal rásť exponenciálne. A ohlasy boli zväčša pozitívne. Ľudia sa dožadovali stále nových informácií. Čo má myšlienka nové, ako žije. A aktuality sa vo facebookovej skupine medzi tou kopou príspevkov na nástenke strácali.

Rozhodol sa preto, že o novinkách bude, v mene myšlienky , štebotať na Twitteri. Vytvoril jej účet a napísal prvý tweet. Na túto udalosť, prirodzene, patrične upozornil vo facebookovej skupine aby zohnal prvých followerov. Takto budú mať ľudia možnosť sledovať všetky aktuality týkajúce sa vývoju myšlienky vo forme krátkych správ, tweetov.

Naša malá myšlienka už vyrástla. Dostala sa do puberty, popularita jej začala veľmi lichotiť, ale stále sa jej zdala nedostatočná. Preto bola nadšená z nápadu, ktorý jej prostredníctvom správy na facebooku predostrel jeden z jej fanúšikov. Vraj chce natočiť video, ktoré ju bude propagovať a otvorí sa jej tak nový priestor pre propagáciu. Môže sa stať slávnou na Youtube. Byť popísaná v textovej forme je jedna vec, nakresliť či nafotiť je ďalšia vec, ale natočiť video, to je nápad, ktorý myšlienku naozaj nadchol. Rodič bol však trochu skeptický. Dokáže samotné video dostatočne vystihnúť myšlienku? Oplatí sa čas investovaný do výroby videa? Predsa len na Youtube ľudia nechodia zväčša za poznaním, ale skôr za zábavou. Myšlienka sa však nedala odradiť. A to dokonca ani keď videla, že autor videa sa z nej pre potreby videa snaží spraviť niečo iné, zábavnejšie, prístupnejšie širokej verejnosti.

Video bolo dokončené a uploadnuté na Youtube. Počet prezretí prudko stúpal a priamo úmerne stúpala aj jej celková popularita. Vo facebookovej skupine, na twitteri, dokonca aj na blogu bolo zverejnené vytvorené video. Naopak, pod videom v popise, boli linky na iné formy jej reprezentácie. A keď počet prehratí videa na Youtube prekonal jeden milión, počet členov skupiny na Facebooku sto tisíc, začala sa myšlienka, právom, považovať za celebritu.

Jediný, kto sa z tohto úspechu netešil, bol rodič myšlienky. Videl, že myšlienka si žije už svojím vlastným životom, čo by ho malo síce tešiť, no podoba v akej sa prezentovala po tom, ako sa stala superstar, sa mu vôbec nepáčila. Kde zostala jej podstata? Jediné, čo mala myšlienka spoločné s tou, čo sa narodila pred dvadsiatimi myšlienkorokmi(čo predstavuje asi 1 ľudský rok), bol, aspoň sčasti, jej zovňajšok. Ale pripadala mu ako prázdna nádoba. A rodič by aj chcel zakročiť a vrátiť ju na jej pôvodnú cestu. No myšlienka už žila svoj vlastný život. Život na internete...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?